X

ÚRYVKY Z KNÍH EDÍCIE „ČO MÁ VEDIEŤ MZDOVÁ ÚČTOVNÍČKA…“

NOVINKA 2018! VYDANIE 3/2018

1 Úryvok // Príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
Nová právna úprava zavádza obligatórny nárok štátneho zamestnanca na plnenie, ktoré bolo možné pred účinnosťou zákona poskytovať len fakultatívne, ak si to služobný úrad upravil po dohode so zástupcami zamestnancov v kolektívnej zmluve. Podľa § 143 štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne pracovne neschopného na výkon štátnej služby a vznikol mu nárok na náhradu príjmu, patrí príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, preddavku poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou náhradou príjmu. Príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti má štátnemu zamestnancovi zabezpečiť príjem, ktorý by mal v prípade, ak by nebol dočasne pracovne neschopný. Výška príplatku je individuálna pre každého štátneho zamestnanca, pretože závisí od výšky funkčného platu. Príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca sa poskytuje štátnemu zamestnancovi najviac za prvých desať kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti v kalendárnom roku. Z uvedeného vyplýva, že po desiatich kalendárnych dňoch pracovnej neschopnosti v kalendárnom roku už štátny zamestnanec nebude mať nárok na príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Príplatok patrí štátnemu zamestnancovi len počas prvých desiatich kalendárnych dní pracovnej neschopnosti vrátane soboty a nedele, ak pracovná neschopnosť trvá počas víkendu. Príplatok môže byť rozdelený na viacero pracovných neschopností, ale nemôže prekročiť uvedenú hranicu desiatich kalendárnych dní. Ak štátny zamestnanec je dočasne pracovne neschopný, ale čerpá služobné voľno bez nároku na funkčný plat, príplatok mu nepatrí. Výška náhrady príjmu je od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca. Ak je zamestnanec dlhšie dočasne pracovne neschopný ako 10 dní, od 11. dňa poskytuje nemocenské príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Nemocenské sa poskytuje vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu, najdlhšie do uplynutia 52. týždňa.
Príklad č. 1
Štátny zamestnanec má priznaný funkčný plat 750 eur. V prípade, že by nebol práceneschopný, za 21 pracovných dní v mesiaci jún 2018 by jeho čistý príjem dosiahol v príslušnom mesiaci 586,74 eur (príklad nezohľadňuje možnosť poberania dôchodku, daňového bonusu a pod.). Zamestnanec bol od 12. 6. 2018 do 21. 6. 2018 uznaný za dočasne práceneschopného na výkon štátnej služby. Ide o prvú práceneschopnosť v danom kalendárnom roku. Denný vymeriavací základ štátneho zamestnanca je 24,6576 eur. Počas prvých troch dní PN má štátny zamestnanec nárok na náhradu príjmu 6,17 eur/deň. Za 4.-7. deň PN má štátny zamestnanec nárok na náhradu príjmu 13,57 eur/deň. Spolu zamestnanec za 10 dní PN dostane náhradu príjmu vo výške 113,50 eur. Za 13 odpracovaných dní dostane 393,20 eur. Pred zavedením novej právnej úpravy by zamestnanec za dané obdobie dostal spolu 506,70 eur. Nová právna úpravu mu garantuje poskytnutie príplatku k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške rozdielu medzi jeho funkčným platom po odpočítaní zákonných zrážok a poskytnutou náhradou príjmu.

Viac nájdete v našej knihe.
portfolio14

Máte záujem o celú edíciu?Objednávka

2 Úryvok // VI.6 Poskytnutie sociálnej výpomoci v podobe finančného príspevku, pôžičky
Z mojej skúsenosti len málo zamestnávateľov vyčleňuje časť prostriedkov sociálneho fondu na tento účel odôvodňujúc to tým, že nie je dôvod ich poskytovania a zamestnanci nemajú o ne záujem. Ak kolektívna zmluva alebo vnútorný predpis neupravuje použitie fondu na tento účel, je to chyba tvorcu programu podnikovej sociálnej politiky. V živote človeka je - naopak - veľmi veľa dôvodov na poskytnutie takéhoto príspevku, najmä ak by išlo o nenávratnú finančnú sociálnu výpomoc.
Sociálnu výpomoc možno poskytnúť napríklad:
· pri rodinných udalostiach (úmrtie, svadba, narodenie dieťaťa, havária v byte, iná tragická udalosť, drahé operačné zákroky...),
· pri obstaraní vybavenia bytu alebo
· vstupu prváčika do školy,
· príspevok na úhradu nákladov na energie najmä v zimnom období alebo
· na rôzne udalosti, živelné pohromy (v súčasnosti aktuálne povodne, požiar, vytopenie bytu a pod.).
Mnohí zamestnanci, ktorí neboli v sociálnej núdzi, sa v dôsledku nejakej tragickej alebo významnej životnej udalosti dostanú do situácie, keď nie sú schopní okamžite riešiť finančnú tieseň a potrebujú pomoc. Práve takáto pomoc od zamestnávateľa podporí lojálnosť zamestnanca k firme a zamestnanec si ju bude veľmi vážiť, čo sa prejaví aj v jeho pracovnej disciplíne a výkonnosti. Zamestnancovi môže byť poskytnutá sociálna výpomoc, ktorá môže byť pri splnení podmienok uvedených v § 5 ods. 7 písm. l) oslobodená od dane zo závislej činnosti alebo pôžička, ktorá nie je predmetom dane.
Príklad č. 35
Zamestnávateľovi zomrel zamestnanec. Jeho manželka požiadala zamestnávateľa o sociálnu výpomoc zo sociálneho fondu. Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že pri úmrtí zamestnanca jeho manželovi, manželke alebo nezaopatreným deťom poskytne zo sociálneho fondu sociálnu výpomoc. Sociálna výpomoc bola poskytnutá rodinnému príslušníkovi pri úmrtí zamestnanca, t. j. nie zamestnancovi. Je to v rozpore so zákonom o sociálnom fonde?
Úprava v kolektívnej zmluve je v súlade so zákonom o kolektívnom vyjednávaní, aj zákonom o sociálnom fonde. Rieši aj otázku tzv. ďalšej realizácie podnikovej sociálnej politiky, čiže starostlivosť o zamestnancov v oblastiach vymedzených samotným zákonom o sociálnom fonde. Podľa § 7 ods. 2 možno príspevok zo sociálneho fondu poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi. Druh príspevku a jeho výška však závisí od úpravy v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise. Zákon o sociálnom fonde nepodmieňuje poskytnutie príspevku ani výškou, ani typom plnenia, ani tým, že tento príspevok musí dostať sám zamestnanec. Jedine čo upravuje je, že príspevok môže byť poskytnutý len tým rodinným príslušníkom, ktorí sú definovaní v § 7 ods. 2 a v osobitnom predpise, t. j. manžel, manželka a nezaopatrené deti posudzované v zmysle zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že príspevok na sociálnu výpomoc rodinnému príslušníkovi možno poskytnúť zo sociálneho fondu.
Okrem nenávratnej sociálnej výpomoci možno poskytnúť zamestnancovi finančnú pôžičku. Táto forma pomoci pripadá do úvahy skôr u veľkých podnikov, kde v sociálnom fonde je dostatok finančných zdrojov na pokrytie žiadostí o pôžičky. Finančné prostriedky poskytnuté na tento účel majú spravidla dlhú dobu splatnosti a zamestnávateľ musí mať k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na realizáciu sociálnej politiky vyžadujúcej priebežné poskytovanie príspevkov zo sociálneho fondu. Ak nie je dostatok finančných prostriedkov v sociálnom fonde (z dôvodu nízkych prídelov do fondu), zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok na finančnú pôžičku zo zisku po zdanení. V Zmluve o pôžičke zamestnávateľ so zamestnancom dohodne výšku úrokovej sadzby z pôžičky. Úrok môže byť nulový alebo nižší, ako je obvyklá úroková miera v peňažnom ústave pri čerpaní pôžičky na konkrétny účel. Spravidla ide o vyššie sumy (stavba rodinného domu, obstaranie bytu, auta, vybavenia bytu a podobne), čo ovplyvňuje aj úrokovú sadzbu.

Viac nájdete v našej knihe.