X

ÚRYVKY Z KNÍH EDÍCIE „ČO MÁ VEDIEŤ MZDOVÁ ÚČTOVNÍČKA…“

NOVINKA 2019! VYDANIE 1/2019

1 Úryvok // Zamestnanec na daňové účely
Na účely ročného zúčtovania preddavkov nezáleží na tom, či ide o zamestnanca v pracovnom pomere, na dohodu podľa Zákonníka práce, či spoločníka s.r.o., študenta, člena družstva, člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, dôchodcu atď., ale na tom, či mal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (pozri § 2 písm. aa/, § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.).
„Štatutári“ a podiely na zisku zamestnancov – zmena od roku 2018
U členov štatutárnych a ďalších orgánov obchodných spoločností a družstiev je potrebné posúdiť, aký druh príjmu im v roku 2018 plynul. Ak im boli vyplatené podiely na zisku po zdanení za roky 2003 až 2016 (tantiémy), je potrebné myslieť na to, že tieto príjmy sa do ročného zúčtovania preddavkov nezahrnú, pretože naďalej nie sú predmetom dane z príjmov. Ak však ide o podiely vyplatené za rok 2017 (v roku 2018) tie už sú predmetom dane z príjmov. Pozor treba dať na podiely zo zisku vyplatené za roky 2002 a skôr, ktoré sú predmetom dane z príjmov! Všeobecne pre zamestnancov (aj štatutárov) platí, že pokiaľ ide o podiely na zisku (za rok 2017), tieto sú všeobecným zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti v prípade, ak ide o zamestnancov bez účasti na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva. Zahrnú sa preto do ročného zúčtovania preddavkov za rok 2018. Pri výplate mali byť bežne zdanené preddavkom na daň, uvedené sú na mzdovom liste. U „štatutárov“ sa v priebehu roku 2018 zdaňovali aj naďalej odmeny za výkon funkcie, ktoré boli hradené z nákladov obchodných spoločností a družstiev. Tie sa rovnako zahrnú aj do ročného zúčtovania preddavkov a budú súčasťou bežného potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti. Ak však ide o štatutárov a zamestnancov s majetkovou účasťou na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva, u nich sa vyplatené podiely na zisku za rok 2017 pred výplatou mali zdaniť zrážkovou daňou (všeobecne 7 %, ak ide o tuzemské spoločnosti a „našich“ daňových rezidentov – inak pozri § 43 zákona č. 595/2003 Z. z.). Tieto sú daňovo vysporiadané, netreba s nimi počítať v ročnom zúčtovaní preddavkov a ani v daňovom priznaní. Pri zahraničných spoločnostiach a daňových nerezidentoch sú osobitné postupy. Vyhlásenie na zdanenie príjmov Na účely ročného zúčtovania preddavkov nie je podstatné, či zamestnanec mal, alebo nemal u zamestnávateľov v priebehu roka podpísané vyhlásenie za účelom uplatnenia mesačnej nezdaniteľnej sumy a daňového bonusu. Táto skutočnosť je dôležitá len na účely posúdenia, ktorý zamestnávateľ ho má vykonať. Tieto daňové úľavy si môže zamestnanec uplatniť dodatočne u toho zamestnávateľa, ktorého o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov požiada (§ 36 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z.). Na základnú nezdaniteľnú sumu má nárok po skončení roka automaticky každý daňovník, t. j. aj bez žiadosti. V akej sume, to bude závisieť od výšky základu dane a či nejde o dôchodcu. Pri podaní daňového priznania sa bude vychádzať zo základu dane z tzv. aktívnych príjmov. Pri príjmoch zo závislej činnosti sa automaticky pri ročnom zúčtovaní preddavkov berie do úvahy čiastkový základ dane z týchto príjmov. Podpísané vyhlásenie v roku 2018 má význam vtedy, ak zamestnancovi plynuli príjmy od viacerých zamestnávateľov (kvôli žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov).
Dôchodca
Dôchodca môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov rovnako ako iný „typ“ zamestnanca. Ide o poberateľa starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku zo sociálneho zabezpečenia a obdobného dôchodku zo zahraničia. Podstatný je stav k 1. januáru 2018. Je daňovníkom ako každá iná fyzická osoba, s určitými osobitosťami. O ročné zúčtovanie preddavkov by mal dôchodca požiadať v prípade, ak jeho zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti boli za rok 2018 vyššie ako 1 915,01 € (ak nepodáva daňové priznanie). Ak celkové hrubé zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti dôchodcu boli v uvedenej výške a menej, daň v zmysle zákona neplatí (bez ohľadu na výšku dôchodku). Uvedené platí aj pre iné fyzické osoby, ale u nich je to automatické z dôvodu uplatnenia základnej nezdaniteľnej sumy v plnej výške (3 830,02 €). Daň však dôchodca pri tejto výške príjmov neplatí len vtedy, ak podá daňové priznanie. Platí to aj vtedy, ak daň na úhradu nepresiahne v daňovom priznaní 5 € alebo ak daň za celé zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 €. Vychádzame z § 46 a § 46a zákona č. 595/2003 Z. z. Týmto zamestnancom sa za uvedených podmienok zrazené preddavky na daň na žiadosť vrátia len prostredníctvom správcov dane. U dôchodcu, ktorý má u nás obmedzenú daňovú povinnosť (cudzinec), platí, že daň neplatí v uvedených prípadoch vtedy, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR za rok tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho (celosvetových) príjmov.

Viac nájdete v našej knihe.
portfolio14

Máte záujem o celú edíciu?Objednávka

2 Úryvok // 3.1 Minimálny vymeriavací základ zamestnanca
V prípade zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu (t. j. v pracovnom pomere alebo aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov – v prípade dohôd ide o hodinovú minimálnu mzdu) alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s ustanoveným týždenným pracovným časom má úprava výšky minimálnej mzdy od 1. 1. 2019 bezprostredný vplyv na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, na zdravotné poistenie i príspevku na poistenie v nezamestnanosti od 1. 1. 2019, t. j. na minimálny vymeriavací základ pre odvody do fondov za zamestnancov v pracovnom pomere s ustanoveným týždenným pracovným časom alebo v obdobnom pracovnom vzťahu odmeňovaných mesačne vo výške minimálnej mzdy, ktorá je určená v sume 520 € mesačne alebo najmenej z hodinovej minimálnej mzdy, ktorá je určená v sume 2,989 € za hodinu (najmä v prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru).
Najnižší vymeriavací základ zamestnanca v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (od 1. 1. 2010) nie je taxatívne vymedzený. Vychádzajúc však podporne zo Zákonníka práce (zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), v zmysle ktorého platí, že „zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu“ (§ 118 ods. 1 ZP) a „mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom“ (§ 119 ods. 1 ZP), t. j. podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády SR č. 300/2018 Z. z.), príjem zamestnanca za vykonanú prácu (t. j. vymeriavací základ zamestnanca zamestnaného na ustanovený týždenný pracovný čas, t. j. vo väčšine prípadov napr. 40 hod. týždenne) je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, t. j. od 1. 1. 2019 do 31. 12. 2019 je vo výške 520 € mesačne (zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády SR č. 300/2018 Z. z. – účinné od 1. 1. 2019).
Najnižší (minimálny) vymeriavací základ od 1. 1. 2019 do 31. 12. 2019 je vo výške 520 € mesačne aj:
· pre zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, a pre mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov, ako aj
· pre zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, aj ak ide o zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ktorý je invalidný, a ak ide aj o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov.
Vymeriavací základ je mesačne najmenej suma príjmu zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa osobitného predpisu, t. j. podľa § 49 Zákonníka práce (pozri tabuľku č. 2). Z uvedeného vyplýva, že v týchto prípadoch môže byť vymeriavací základ aj nižší ako 520 € mesačne, t. j. napr. iba 390 € mesačne v prípade pracovného pomeru na kratší pracovný čas (ale len v prípade pracovného miesta prvého stupňa náročnosti práce), napr. len na 20 hodín týždenne, no ak by išlo o odmeňovanie v zmysle hodinovej minimálnej mzdy v prípade iba prvého stupňa náročnosti práce, minimálna hodinová mzda musí dosahovať výšku najmenej (t. j. aspoň) 2,989 € na hodinu, t. j. nemôže byť nižšia. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že je potrebné rešpektovať aj stupeň náročnosti pracovného miesta (v zmysle § 120 ods. 4 ZP v spojení s prílohou č. 1 ZP je šesť stupňov náročnosti)

Viac nájdete v našej knihe.