X

ÚRYVKY Z KNÍH EDÍCIE „ČO MÁ VEDIEŤ MZDOVÁ ÚČTOVNÍČKA…“

NOVINKA 2018! VYDANIE 4/2018

1 Úryvok // 5. Potvrdenia o zaplatení dane
V súvislosti s ročným zúčtovaním preddavkov budú zamestnávatelia povinní do 15. apríla 2019 vystaviť na žiadosť zamestnancom potvrdenie o výške zaplatenej dane za rok 2018 na účely jej použitia na osobitné účely (2 %, resp. 3 %), ak im bolo vykonané ročné zúčtovanie preddavkov, na tlačive vydanom FR SR. Netýka sa tých zamestnancov, ktorí si uplatnia zamestnaneckú prémiu, keďže v tomto prípade daň = nula. Vychádzame z § 39 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. Ide o potvrdenie o tom, že daň za rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie preddavkov vykonalo, je vysporiadaná, resp. že bola zamestnancovi z príjmov zrazená (že nevykazuje daňový nedoplatok). Toto potvrdenie je súčasťou vyhlásenia, ktoré zamestnanec zašle, ak sa tak rozhodne, najneskôr do konca apríla 2019 správcovi dane za účelom poukázania uvedeného podielu zaplatenej dane ním určenej právnickej osobe (pozri § 50 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.). Ak ide o daňovníka, ktorý v roku 2018 vykonával dobrovoľnícku činnosť (podľa § 3 ods. 1 zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve) počas najmenej 40 hodín, môže vo vyhlásení uviesť podiel zaplatenej dane do výšky 3 %. Podmienkou je, že o tejto skutočnosti súčasne predloží relevantné potvrdenie. Vysielajúca organizácia na požiadanie dobrovoľníka je povinná vydať mu písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti a písomné hodnotenie jeho činnosti (§ 4 ods. 9 cit. zákona o dobrovoľníctve). Podľa § 5 ods. 6 tohto zákona je aj prijímateľ dobrovoľníckej činnosti povinný vydať rovnaké potvrdenie, ak ho o to dobrovoľník a vysielajúca organizácia požiadajú. Ak sa preukáže, že daňovník potrebné podmienky nesplnil, bude finančne postihnutý v zmysle § 50 ods. 15 zákona č. 595/2003 Z. z. Za zaplatenú daň sa u fyzickej osoby považuje daň znížená o daňové bonusy (na deti a za zaplatené úroky). Táto problematika sa netýka zamestnancov, ktorí si uplatňujú nárok na zamestnaneckú prémiu (daň je u nich nula). Daňovníci si možného prijímateľa vyberú zo zoznamu (centrálneho registra) prijímateľov vedeného Notárskou komorou SR. Ide o verejný zoznam, ktorý táto komora každoročne uverejňuje, a to do 15. januára v roku, v ktorom sa poskytuje podiel zaplatenej dane. Prijímateľom môže byť občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž, subjekty výskumu a vývoja a Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy (všetky inštitúcie v zmysle príslušných právnych predpisov). Podiel zaplatenej dane bude možné poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti. Ide o nasledovné predmety činnosti: ochrana a podpora zdravia, prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb, podpora a rozvoj športu, poskytovanie sociálnej pomoci, zachovanie kultúrnych hodnôt, podpora vzdelávania, ochrana ľudských práv, ochrana a tvorba životného prostredia, veda a výskum, organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti. Ak zamestnanec bude podávať daňové priznanie, tak priamo v príslušnom tlačive vyznačí možného prijímateľa. Tlačivo daňového priznania je súčasne aj vyhlásením na uvedené účely.

Viac nájdete v našej knihe.
portfolio14

Máte záujem o celú edíciu?Objednávka

2 Úryvok // II.4.3.2 Príspevky na kultúru, šport a regeneráciu pracovnej sily
Príspevok poskytnutý zamestnancovi na účasť na kultúrnych a športových podujatiach podlieha zdaneniu bez ohľadu na formu jeho poskytnutia (napr. preplatenie vstupenky v eurách alebo zakúpenie vstupeniek zamestnávateľom a ich následné odovzdanie zamestnancom, t. j. hodnota vstupeniek). Zamestnávateľ môže podporovať aktívnu účasť zamestnancov na kultúrnom alebo športovom podujatí tým, že sám usporadúva rôzne kultúrne alebo športové podujatia, napríklad organizovaním rôznych kvízov, súťaží, olympiád, ochotníckych divadiel alebo organizovaním športových podujatí, ako sú rôzne športové zápasy, súťaže, hry a podobne. Príspevky na aktívnu účasť na kultúrnych a športových podujatiach sa poskytujú v rámci ďalšej realizácie podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov podľa § 7 ods. 1 písm. i).V závislosti od ich charakteru môžu byť zdaňované alebo čiastočne oslobodené od dane (napr. výhra, cena poskytnutá za podmienok uvedených v § v 9 ods. 2 písm. m) zákona).
Príklad č. 12
Zamestnanec predložil zamestnávateľovi vstupenku na športový zápas a požiadal o jej preplatenie. Zamestnávateľ akceptoval jeho požiadavku a vstupenku mu v celej výške preplatil z prostriedkov sociálneho fondu. Je uvedený príspevok predmetom dane u zamestnanca? Áno je. Príspevky na kultúru a šport nie sú podľa § 5 ods. 7 zákona oslobodené od dane.
Príklad č. 13
Zamestnávateľ zakúpil z prostriedkov sociálneho fondu pre záujemcov z radu zamestnancov vstupenky na koncert pána Karla Gotta a následne ich rozdal zamestnancom. Bude hodnota týchto vstupeniek u zamestnancov podliehať zdaneniu? Áno, hodnota vstupeniek je podľa § 5 ods. 5 predmetom dane. Podľa § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov hodnota vstupenky nie oslobodená od dane napriek tomu, že príspevok na kultúru nebol poskytnutý finančnou formou. Zamestnanec je povinný v čase prijatia vstupenky zaplatiť daň z jej hodnoty. Ak zamestnávateľ poskytne finančný príspevok zamestnancovi na účely rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily, zdravotnú starostlivosť alebo príspevky poskytované v rámci realizácie ostatnej sociálnej politiky zamestnávateľa, napr. finančná odmena pri životnom jubileu alebo pri odchode do dôchodku, tieto príspevky sú príjmom zo závislej činnosti a sú predmetom dane v čase ich prijatia.
Príklad č. 14
Zamestnávateľ sa dohodol s iným zamestnávateľom na výmenných rekreačných pobytoch ich zamestnancov v rekreačných chatách, ktoré vlastnili v Tatrách. V zmysle tejto dohody títo zamestnávatelia poskytli svojim zamestnancom možnosť využívať rekreačné zariadenie či už vlastné alebo zmluvného zamestnávateľa. Je použitie rekreačného zariadenia cudzieho zamestnávateľa pre zamestnanca a jeho rodinu zdaniteľným príjmom v zmysle § 5 zákona o dani z príjmov? Ak zamestnávateľ poskytne svojmu zamestnancovi bezplatne možnosť použiť na rekreáciu seba a svojej rodiny (manželku a nezaopatrených detí) rekreačné zariadenie, ktoré je vo vlastníctve iného zamestnávateľa na základe dohody zamestnávateľov, je takéto nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane.
Príklad č. 15
Zamestnávateľ uzatvoril nájomnú zmluvu s telovýchovným zariadením o používaní tenisového kurtu pre svojich zamestnancov v rozsahu 10 hodín týždenne za sumu 10 eur za hodinu. Zamestnancom, ktorí mali záujem hrať tenis, poskytol permanentku (preukaz oprávňujúci zamestnanca využívať tenisový kurz bezplatne, t. j. na úkor zamestnávateľa) s vyznačením času, na ktorý znela zmluva. Dvaja zamestnanci sa dohodli na používaní tohto tenisového kurtu dvakrát týždenne po 2 hodinách. Podlieha použitie tenisového kurtu týmito zamestnancami zdaneniu? V zmysle § 5 ods. 7 písm. d) platí, že ak zamestnávateľ poskytne na použitie svojim zamestnancom telovýchovné zariadenie, ktoré pre nich sám zabezpečil, hodnota použitia (nájmu) je oslobodená od dane.

Viac nájdete v našej knihe.