X

ÚRYVKY Z KNÍH EDÍCIE „ČO MÁ VEDIEŤ MZDOVÁ ÚČTOVNÍČKA…“

VYDANIE 1/2018

1 Úryvok // Príklad č. 18
Zamestnanec, ktorý má trvalý pobyt na území SR (náš daňový rezident), bol zamestnaný niekoľko mesiacov v Českej republike alebo inde v zahraničí, kde mal príjem aj preukázateľne zdaňovaný. Podľa § 45 ods. 3 písm. c) alebo d) zákona č. 595/2003 Z. z. tento príjem je vyňatý zo zdanenia (ak ide o štát, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, to platí v prípade, ak po prepočte je tento spôsob pre daňovníka výhodnejší).
Ďalšie mesiace bol zamestnaný u zamestnávateľa na území SR.
Chce, aby mu tento zamestnávateľ spravil ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2017. Zamestnávateľ, keď zistil, že zamestnanec priniesol potvrdenie o príjmoch z ČR, ročné zúčtovanie preddavkov mu nemôže spraviť.
Zbytočne zamestnanec bude podávať na tohto zamestnávateľa sťažnosť. Nepochodí, pretože zamestnávateľ postupoval správne. Naopak, on bude mať problém, ak nepodá daňové priznanie z celosvetových príjmov.
Ak by išlo o cudzinca (daňového nerezidenta), postup by bol odlišný. Ročné zúčtovanie preddavkov by mu mohlo byť vykonané – len z príjmov zo zdrojov na území SR. Postup uvádzame ďalej.
Cudzinec (daňový nerezident)
Cudzincovi pri prepočtoch zamestnávateľ vykonáva výpočet konečnej daňovej povinnosti v princípe rovnakým spôsobom ako „našim“ zamestnancom (daňovým rezidentom). Je na cudzincovi, ako sa rozhodne, i keď v mnohých prípadoch by bolo pre neho výhodnejšie podať daňové priznanie, vzhľadom na preukázateľnosť zaplatenia dane v štáte svojej rezidencie. Ročné zúčtovanie preddavkov sa mu môže vykonať, ale len z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR (tie sú uvedené v § 16 zákona č. 595/2003 Z. z., resp. prednostne tieto príjmy vyplývajú z platnej medzinárodnej zmluvy).

Výnimky
U cudzincov je pri výpočtoch výnimka v tom, že im sa ročné zúčtovanie preddavkov môže vykonať aj v prípade, ak mali v roku 2017 aj príjmy zo zahraničia, pretože u nás títo daňovníci zdaňujú príjmy len zo zdrojov na našom území. Celosvetové príjmy si zdania doma.
Pozor je potrebné u nich dať pri uplatnení daňového bonusu, manželky ako vyživovanej osoby a pri uplatnení nezdaniteľnej sumy základu dane z titulu platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, pretože nárokovať si tieto daňové úľavy môže len ten daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorého úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR je aspoň 90 % z jeho celosvetových príjmov. Rieši sa to vyhlásením priamo v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov.
Vychádzame z § 33 ods. 10 a § 11 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z.
Osobitne sa postupuje v prípade existencie medzinárodných zmlúv, napr. o zamedzení dvojitého zdanenia alebo ak ide o daňovníka, ktorý je rezidentom Európskej únie (ktorý musí požívať rovnaké daňové úľavy ako „náš“ zamestnanec, ak spĺňa podmienky).

Príklad č. 19
Zamestnanec – daňový nerezident (trvalý pobyt má v zahraničí) bol zamestnaný časť roka v zahraničí, kde mal príjem aj zdaňovaný.
Druhú časť roka bol zamestnaný u zamestnávateľa na území SR.
Chce, aby mu tento zamestnávateľ spravil – po podaní žiadosti – ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2017. Zamestnávateľ mu v takomto prípade musí vykonať ročné zúčtovanie preddavkov.
Započíta však do neho len príjmy plynúce zo zdrojov na území SR. Príjmy z cudziny brať do úvahy nebude. Nárok má na plnú základnú nezdaniteľnú sumu základu dane, za rovnakých podmienok ako „naši“ daňovníci. Celosvetové príjmy si tento zamestnanec vysporiada daňovo doma (v zahraničí) v zmysle tam platných právnych predpisov. Ak zamestnávateľ odmietne v takomto prípade ročné zúčtovanie preddavkov vykonať, hrozí mu pokuta. Musí však odmietnuť započítať do neho aj príjmy zo zahraničia. Podpora v nezamestnanosti a dôchodky Ak zamestnanec v priebehu roku 2017 poberal podporu v nezamestnanosti, to nie je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Tento príjem sa do ročného zúčtovania preddavkov nemôže započítať! Okrem toho ide o príjem od dane oslobodený. Platiteľ príjmu (príslušný úrad) nie je v tomto prípade zamestnávateľom na daňové účely. Nie je preto potrebné, aby zamestnanec k ročnému zúčtovaniu preddavkov predkladal potvrdenie o tomto príjme.
Podobne to platí aj na poberanie rôznych dôchodkov „zo zákona“, napr. zo Sociálnej poisťovne. Ide o príjmy od dane oslobodené.

Viac nájdete v našej knihe.
portfolio14

Máte záujem o celú edíciu?Objednávka

2 Úryvok // 2. Vymeriavací základ a rozhodujúce obdobie zamestnanca
2.1 Minimálny vymeriavací základ zamestnanca
V prípade zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu (t. j. v pracovnom pomere alebo aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov – v prípade dohôd ide o hodinovú minimálnu mzdu) alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s ustanoveným týždenným pracovným časom má úprava výšky minimálnej mzdy od 1. 1. 2018 bezprostredný vplyv na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, na zdravotné poistenie i príspevku na poistenie v nezamestnanosti od 1. 1. 2018, t. j. na minimálny vymeriavací základ pre odvody do fondov za zamestnancov v pracovnom pomere s ustanoveným týždenným pracovným časom alebo v obdobnom pracovnom vzťahu odmeňovaných mesačne vo výške minimálnej mzdy, ktorá je určená v sume 480 € mesačne alebo najmenej z hodinovej minimálnej mzdy, ktorá je určená v sume 2,759 € za hodinu (najmä v prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru).
Najnižší vymeriavací základ zamestnanca v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (od 1. 1. 2010) nie je taxatívne vymedzený. Vychádzajúc však podporne zo Zákonníka práce (zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), v zmysle ktorého platí, že „zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu“ (§ 118 ods. 1 ZP) a „mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom“ (§ 119 ods. 1 ZP, t. j. podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády SR č. 278/2017 Z. z.), príjem zamestnanca za vykonanú prácu (t. j. vymeriavací základ zamestnanca zamestnaného na ustanovený týždenný pracovný čas, t. j. vo väčšine prípadov napr. 40 hod. týždenne) je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, t. j. od 1. 1. 2018 do 31. 12. 2018 je vo výške 480 € mesačne (zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády SR č. 278/2017 Z. z. – účinné od 1. 1. 2018).
Najnižší (minimálny) vymeriavací základ od 1. 1. 2018 do 31. 12. 2018 je vo výške 480 € mesačne aj:
• pre zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, a pre mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov, ako aj
• pre zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, aj ak ide o zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ktorý je invalidný, a ak ide aj o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov. Vymeriavací základ je mesačne najmenej suma príjmu zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa osobitného predpisu, t. j. podľa § 49 Zákonníka práce (pozri tabuľku č. 2).
Z uvedeného vyplýva, že v týchto prípadoch môže byť vymeriavací základ aj nižší ako 480 € mesačne, t. j. napr. iba 395 € mesačne v prípade pracovného pomeru na kratší pracovný čas (ale len v prípade pracovného miesta prvého stupňa náročnosti práce), napr. len na 20 hodín týždenne, ale ak by išlo o odmeňovanie v zmysle hodinovej minimálnej mzdy v prípade iba prvého stupňa náročnosti práce, minimálna hodinová mzda musí dosahovať výšku najmenej (t. j. aspoň) 2,759 € na hodinu, t. j. nemôže byť nižšia. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že je potrebné rešpektovať aj stupeň náročnosti pracovného miesta (v zmysle § 120 ods. 4 ZP v spojení s prílohou č. 1 ZP je šesť stupňov náročnosti).

2.2 Maximálny vymeriavací základ zamestnanca
Najvyšší (maximálny) vymeriavací základ je určený na (celý) kalendárny rok – t. j. od 1. 1. 2018 do 31. 12. 2018.
Od 1. januára 2018 sa najvyšší (maximálny) vymeriavací základ v zmysle § 138 ods. 6, 7 a 9 zákona č. 285/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov, na účely sociálneho poistenia - t. j. nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti, garančného poistenia, ako aj rezervného fondu solidarity – zvýšil na 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku (2016), ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (2018), v ktorom sa platí uvedené poistné, t. j. na 7-násobok priemernej mzdy platnej v kalendárnom roku 2016.
Uvedené platí pre zamestnanca, ako aj zamestnávateľa (a samozrejme aj pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby).

Viac nájdete v našej knihe.