X

ÚRYVKY Z KNÍH EDÍCIE „ČO MÁ VEDIEŤ MZDOVÁ ÚČTOVNÍČKA…“

VYDANIE 4/2016

1 Úryvok // Vybrané povinnosti zamestnávateľov po skončení roku 2016
ďalej uvedené konkrétne povinnosti sa týkajú všetkých zamestnávateľov (fyzické a právnické osoby), ktorí boli v roku 2016 registrovaní na daňovom úrade ako platitelia dane a ktorí vyplácali príjmy zo závislej činnosti, resp. poskytovali ich v nepeňažnej forme, bez ohľadu na počet zamestnancov. Z daňového hľadiska ide o pojem širší ako napr. na pracovnoprávne účely a na účely platenia poistného do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne.
Zamestnávatelia v mzdovej učtárni budú po skončení roku 2016 z daňového hľadiska povinní najmä:
– uzatvorí a otvorí nové mzdové listy,
– umožní zamestnancom, aby do konca januára 2017 podpísali vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu na rok 2017,
– vystavi a doruči zamestnancom, ktorým v roku 2016 vyplácali zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a ktorým nevykonajú ročné zúčtova- nie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2016, potvrdenie o týchto príjmoch,
– vykoná na žiadosť zamestnancom ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2016,
– vystaví a doručí zamestnancom, ktorým vykonajú predmetené ročné zúčtovanie, doklad o vykonanom zúčtovaní, príp. na žiados zamest- nanca doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (tabuľka výpočtov),
– vystavi na žiadosť zamestnancom potvrdenie o výške zaplatenej dane za rok 2016 na účely jej použitia na osobitné účely (2 %, resp. 3%), ak im bolo vykonané ročné zúčtovanie preddavkov,
– vystaví a predloží daňovému úradu „bežný“ prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatili, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za mesiac december 2016 (do konca januára 2017) a následne za mesiac január 2017 (do konca februára 2017) a ďalšie mesiace;
– vystaví a predloží správcovi dane ročné hlásenie o vyúčtovaní danea o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom... za rok 2016 (do konca apríla 2017)
– pripraví sa na zmeny platné od 1. januára 2017 atď.

1. Vyhlásenia zamestnancov na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu... na rok 2017 Vychádzame z § 36 ods. 6 ZDP.
Táto povinnosť sa týka tých zamestnancov, ktorí mali u zamestnávateľa
podpísané toto vyhlásenie ku koncu roku 2016 a naďalej si u neho aj v roku 2017 budú uplatňova nárok na mesačnú nezdaniteľnú sumu základu dane (316,94 €) a mesačný daňový bonus (21,41 € na každé vyživované die a). Túto povinnosť majú do konca januára 2017.
Podpis za účelom predaženia platnosti tohto vyhlásenia budú zamestnanci reali- zovať na určenom mieste tlačiva (časť V. na tlačive platnom v roku 2016).
Ak sa zmenili niektoré podmienky, zamestnanec je povinný ich vo vyhláse- ní vyznači (všeobecne je potrebné tak spravi do konca kalendárneho me- siaca, v ktorom k zmene došlo).

Príklad č. 1
Zamestnanec začal poberať výsluhový dôchodok od 15. novembra 2016 a nebol mu priznaný spätne k 1. januáru 2016 alebo aj k skoršiemu dátumu. Ešte si uplatňuje nárok na daňový bonus. V roku 2016 mal podpísané vyhlá- senie a nárok na mesačnú nezdaniteľnú sumu a daňový bonus.
Zamestnanec je povinný v januári 2017 vyznači vo vyhlásení zmenu v tom zmysle, že k 1. 1. 2017 je poberateľom výsluhového dôchodku. Tým stratí ná- rok na mesačnú nezdaniteľnú sumu základu dane od januárovej výplaty 2017. Môže si však vo vyhlásení naďalej uplatňova nárok na daňový bonus.

Vyhlásenie sa podpisuje aj priebežne v priebehu roka (najmä noví zamest- nanci). My však poukazujeme len na skutočnosti spojené so začiatkom roka. V tomto prípade ide väčšinou o „stálych“ zamestnancov, ktorí mali vyhláse- nie u zamestnávateľa podpísané ku koncu roku 2016.
Vzor tlačiva vyhlásenia určuje Finančné riaditeľstvo SR. Platné tlačivo náj- dete na stránke www.financnasprava.sk.
Pripomíname, že vyhlásenie môže zamestnanec podpísa len u jedného za- mestnávateľa v tom istom čase (kalendárnom mesiaci). V kalendárnom roku ich môže ma viac, ale nikdy nie súbežne (len postupne po sebe – napr. pri zmene zamestnania).
Ak zamestnanec v priebehu januára 2017 vyhlásenie podpíše, tak zdaniteľ- nú mzdu zamestnávateľ vypočíta tak, že z hrubých zdaniteľných mesačných
portfolio14

Máte záujem o celú edíciu?Objednávka

2 Úryvok // 8.2.2 Ako odlíšiť zahraničnú pracovnú cestu od cezhraničného vyslania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb
Zahraničná pracovná cesta a vyslanie na výkon prác v rámci cezhraničného poskytovania služieb sú dva rôzne inštitúty a preto správne posúdenie, o ktorý inštitút ide, je veľmi dôležité. Každý inštitút má svoje pravidlá a podmienky. Ich nesplnenie alebo nesprávne aplikovanie môže znamenať nielen sankciu, ale aj poškodenie zamestnanca na jeho právach.
Napríklad:
Ak vysielajúci zamestnávateľ nesprávne posúdi účel zahraničnej pracovnej cesty vykonanej za účelom cezhraničného poskytovania služieb, v zmysle
§ 5 ods. 11 Zákonníka práce na zamestnanca sa budú vz ahova pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok platné v štáte, do ktorého je vyslaný za účelom poskytovania služieb, ale z dôvodu zlého posúdenia tejto cesty zamestnávateľ s ním neuzatvorí dohodu o vyslaní, neinformuje ho o pracovných podmienkach v štáte výkonu a ani mu neposkytne mzdu vo výške ustanovenej v členskom štáte, do ktorého bol vyslaný, poruší Zákonník práce, a otázkou je, či neposkytol zamestnancovi nižšiu mzdu, ako mu patrila podľa predpisov štátu, do ktorého bol vyslaný.
Rozlišujúcimi prvkami medzi zahraničnou pracovnou cestou a vyslaním sú:
• Naplnenie skutkovej podstaty cezhraničného poskytovania služieb v zmysle § 5 ods. 4 Zákonníka práce vyslania
Zamestnanec je vyslaný na výkon prác pri poskytovaní služieb (tzn. že ide cezhraničné poskytovanie služieb zamestnávateľa prostredníctvom jeho zamestnancov pre prijímateľa služby na základe obchodnej zmluvy).
• Na zahraničnej pracovnej cesty vyslaný zamestnanec vykonáva prácu v prospech svojho (vysielajúceho) zamestnávateľa a neposkytuje tretej osobe žiadnu službu, teda nekonkuruje svojou činnos ou zamestnancom iného členského štátu.
• Inštitút písomného súhlasu zamestnanca s vyslaním
Požaduje sa uzatvorenie písomnej dohody o vyslaní zamestnanca s náležitos ami uvedenými v § 5 ods. 12, resp. 13 ZP).
Na zahraničnú pracovnú cestu sa vyžaduje súhlas zamestnanca iba v prípade, že ide o vyslanie zamestnanca na pracovnú cestu mimo obce jeho pravidelného pracoviska, ale len ak to nevyplýva z povahy dohodnutého druhu práce alebo táto možnos vyslania na zahraničnú pracovnú cestu nie je dohodnutá v pracovnej zmluve. Súhlas nie je podmienený uzatvorením písomnej dohody, môže by daný aj ústnou formou a aj s platnosťou na jednu konkrétnu pracovnú cestu. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.
• Zachovanie pracovných podmienok a miesta výkonu práce dohodnutých v pracovnej zmluve
Dôležitým rozlišovacím prvkom je, že zamestnanec vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu má zachované pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve (nemenia sa a rovnako sa nemení ani miesto výkonu práce), kým pri vyslaní zamestnanca v rámci cezhraničného poskytovania služieb zamestnávateľ garantuje zamestnancovi pracovné podmienky minimálne v rozsahu tzv. tvrdého jadra, platné v členskom štáte výkonu práce (hostiteľského zamestnávateľa), resp. ktoré sú pre neho výhodnejšie. Dočasne sa mení aj jeho miesto výkonu práce na základe uzatvorenej písomnej dohody o vyslaní zamestnanca.
• Systém sociálneho zabezpečenia
Pri zahraničnej pracovnej ceste je zamestnancovi zachovaná príslušnos k domácemu systému sociálneho zabezpečenia a s výnimkou niektorých členských štátov nie je povinnos vyžiada prenosný dokument A1 od Sociálne pois ovne.
V prípade cezhraničného vyslania zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb je sociálne zabezpečenie vyslaného zamestnanca upravené koordinačnými pravidlami, resp. Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Problematiku sociálneho zabezpečenia Zákonník práce, ani zákon 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb nerieši.
• Zachovanie nároku na poskytovanie cestovných náhrad
Zákon NR SR č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách rieši poskytovanie cestovných náhrad pre vyslaných zamestnancov v rámci cezhraničného poskytovania služieb v § 6 ods. 1, v zmysle ktorého má zamestnanec pri vyslaní do štátu Európskej únie nárok na cestovné náhrady v rozsahu a výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste, t. j. v rozsahu a výške ustanovenej v § 10 až § 15.


Viac v nájdete v našej knihe.