X

ÚRYVKY Z KNÍH EDÍCIE „CO MÁ VEDIET MZDOVÁ ÚCTOVNÍCKA…“

VYDANIE 2/2016

1 Nevyplatená mzda a daň z príjmov zo závislej činnosti
V príspevku poukážeme na situácie a problémy, ktoré vzniknú v prípadoch, ak zamestnávateľ zamestnancom nevyplatí zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (ialej len „mzda“). Osobitne sa postupuje, ak sa tak stane v priebehu roka a osobitne, ak ide o platby za príslušný rok, ktoré nie sú vyplatené najneskôr do konca januára nasledujúceho roka.
Začiatkom roku 2016 sme riešili najmä nevyplatené mzdy za rok 2015 najneskôr do konca januára 2016 (napr. novembrová a decembrová výplata 2015). Dôležitý je správny postup z pohľadu celoročnej daňovej povinnosti zamestnancov. Nejde pritom len o prípady, kei je zamestnávateľ v platobnej neschopnosti. Môže ísť aj o chybu alebo iný dôvod. Aký je správny postup z hľadiska dane z príjmov:

Postup v priebehu roka a po jeho skončení
Ak zamestnávateľ zamestnancovi v priebehu roku nevyplatí mzdu (len ju zúčtuje) a vyplatí mu ju do konca januára nasledujúceho roka, z celoročného pohľadu problém nevznikne.
Podstatné je, že zamestnávateľ má predmetný príjem zamestnancovi zdaniť v čase výplaty, poukázaní alebo pripísania k dobru ati. v zmysle § 35 ods. 1 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ialej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“). Ide o príjem príslušného (skončeného) roka, ako zdaňovacieho obdobia. Postupuje tak aj v prípade, ak vyplatí mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov, pričom môže pri zdanení aplikovať spôsob rozloženia, ak je to pre zamestnanca výhodnejšie (§ 35 ods. 9 tohto zákona).
Preddavok na daň odvedie správcovi dane až po výplate, v zákonnej, spravidla 5-dňovej lehote, t. j. neodvádza ho „skôr“ z vlastných prostriedkov (z fiktívneho, nevyplateného, len zúčtovaného príjmu).
Ak zamestnávateľ odviedol správcovi dane preddavok na daň z nevyplateného príjmu, mal by ho požiadať o vrátenie dlžnej sumy. Inak bude mať problém pri výplate príjmu, kedy má zdanenie správne realizovať. Do mzdového listu má tento príjem zamestnávateľ uviesť tiež až v čase výplaty, ako vyplývaz§ 39 cit. zákona č. 595/2003 Z. z.
Len skutočne vyplatený príjem (do konca januára nasledujúceho roka) uvedie po skončení roku do potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti alebo do ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za skončený rok.
Ak zamestnávateľ zamestnancovi v priebehu roku nevyplatí mzdu (len ju zúčtuje) a nevyplatí mu ju ani najneskôr do konca januára nasledujúceho roka, z celoročného pohľadu by problém opäť v podstate nemal vzniknúť, ak sa postupuje správne.
To znamená, že mzda nevyplatená do konca januára nasledujúceho roka nebude zahrnutá do príjmov zamestnanca za skončený rok. V praxi sa však stretávame s postupmi, ktoré sú zbytočné a v rozpore so zákonom. Poukážeme, aký mal byť správny postup aj v súvislosti s ukončením roku 2015.
V takýchto prípadoch zamestnávateľ predmetný nevyplatený príjem (aj kei na účely účtovníctva išlo o príjem roku 2015) na daňové účely u zamestnanca „neriešil“. Vychádzame pritom naialej zo zákona č. 595/2003Z. z.
To znamená, že tento fiktívny príjem nemal uviesť do mzdového listu zamestnanca za rok 2015, nemal z neho zraziť preddavok na daň (nebolo z čoho) a ani ho nemal odviesť daňovému úradu (prakticky zo svojich prostriedkov).

Postup pri zdanení dodatočne vyplatenej mzdy v priebehu roka je v podstate rovnaký ako po skončení roka, t. j. vychádzame z toho, že v zmysle:
A. § 35 ods. 1 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. zamestnávateľ vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy.
Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac (aj kei sa týka iného, skoršieho zdaňovacieho obdobia/kalendárneho roka) ati.
Preddavok na daň zrazí zo zdaniteľnej mzdy pri výplate (t. j. nie pri jej zúčtovaní...).
Dôležitý je moment výplaty, nie zúčtovania.

Viac v nájdete v našej knihe.
portfolio14

Máte záujem o celú edíciu?Objednávka

2 Úryvok // 7. Vylúčenie nároku na náhradu príjmu (§ 5)
Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu v prípade, ak:
a) počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na:
• nemocenské podľa § 34 ods. 2 a § 59 ods. 2 a ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
• materské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo
• rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov; pričom to neplatí, ak zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca,
b) sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odoatia slobody,
c) porušil liečebný režim určený lekárom, odo doa porušenia liečebného režimu,
d) sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti.
Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu (iba) vo výške polovice náhrady príjmu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak:
• sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo
• v dôsledku zneužitia iných návykových látok, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Príklad č. 5
Zamestnanec mal dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel úraz (zlomeninu chrbtice, ako aj horných a dolných končatín). Denný vymeriavací základ mal vo výške 30 €. Vzhľadom na skutočnosť, že dopravnú nehodu zavinil z dôvodu požitia alkoholu (mal nameraných 2,9 promile alkoholu v krvi), zamestnávateľ mu náhradu príjmu za dobu prvých desiatich dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti poskytol iba vo výške polovice, t. j. v sume 69 €.
Výpočet:
za prvé tri dni trvania PN:
(30€x 25 %)x3 dni= 7,50€x3= 22,50 € za ialších sedem dní trvania PN:
(30€x 55 %)x7= 16,50€x7= 115,50 €
(22,50 € + 115,50 €):2= 138:2= 69€

Zánik nároku na náhradu príjmu (§ 6)
Nárok na náhradu príjmu zaniká zamestnankyni, ktorá je v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom dočasne práceneschopná a vznikol jej nárok na materské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

9. Povinnosti zamestnanca (§9 ods.1 až 3)
Zamestnanec si nárok na náhradu príjmu uplatňuje u svojho zamestnávateľa na základe predloženia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Zamestnanec má povinnosť preukázať zamestnávateľovi všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu.
Zamestnanec je povinný v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu, dodržiavať liečebný režim, ktorý mu určí lekár podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

10. Práva zamestnávateľa (§ 9 ods. 4)
Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti.
Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

11. Výplata náhrady príjmu (§ 10)
Náhrada príjmu sa vypláca vo výplatných termínoch, ktoré sú určené na výplatu mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok na náhradu príjmu.

Príklad č. 6
Zamestnanec bol práceneschopný od 4. apríla 2016 do 27. apríla 2016. Deň výplaty má v pracovnej zmluve dohodnutý na 12. deň v mesiaci. Vzhľadom na to, že mu vznikol nárok na náhradu príjmu za obdobie od 4. apríla 2016 do 13. apríla 2016 (vrátane), zamestnávateľ mu náhradu príjmu vyplatil 12. mája 2016. (Od 14. apríla 2016 do 27. apríla 2016 mu vznikol nárok na nemocenské, ktoré mu vypláca príslušná pobočka Sociálnej poisťovne, t. j. za obdobie od 14. apríla 2016 do 27. apríla 2016 mu nemocenské vyplatí v mesiaci máj 2016).

Suma náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor. Nárok na náhradu príjmu sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý patrí. Spory, ktoré vzniknú v súvislosti s aplikáciou tohto zákona, rozhodujú súdy.

Viac v nájdete v našej knihe.

Máte záujem o celú edíciu?Objednávka

3 Úryvok // Príklad č. 34
Zamestnávateľ určil formu stravovania zamestnancov v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa a zamestnanec sa rozhodol ju nevyužiť a požaduje od zamestnávateľa poskytnutie stravovacích poukážok. Je zamestnávateľ povinný stravovacie poukážky zamestnancovi z uvedeného dôvodu poskytnúť? Ak nie, je zamestnávateľ povinný dodatočne poskytnúť stravné lístky do stravovacieho zariadenia aj za obdobie, za ktoré si zamestnanec neuplatnil svoj nárok?
Ak zamestnávateľ zabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa v blízkosti pracoviska alebo vo všeobecnosti u niektorého iného poskytovateľa stravovacích služieb za dodržania všeobecných podmienok podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce a zamestnanec sa takéhoto stravovania nebude zúčastňovať (dobrovoľne si nezakúpi stravné lístky alebo plný počet stravných lístkov), ide o jeho slobodné rozhodnutie o tom, že nemá záujem využiť svoj právny nárok a stravovať sa spôsobom a za podmienok, ktoré zabezpečil zamestnávateľ V tomto prípade nemá nárok na zabezpečenie stravovania iným spôsobom a zamestnávateľ nemá povinnosť mu zabezpečiť stravovanie iným spôsobom. Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnanca je splnená a k počtu dobrovoľne odmietnutých stravných lístkov v predchádzajúcich obdobiach sa pri ponuke stravných lístkov na ialšie obdobie už neprihliada.

8. Výdavky zamestnávateľa na stravovanie
8.1 Príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov v stravovacom zariadení
Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení prípadne v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, základňou na určenie minimálnej výšky príspevku zamestnávateľa na stravovanie je cena poskytnutého alebo zabezpečeného jedla. Pri tomto spôsobe riešenia stravovania zamestnancov cena jedného hlavného jedla vrátane nápoja vyplýva z kalkulovaných nákladov zamestnávateľa na jedno jedlo, resp. z fakturovaných nákladov iného zamestnávateľa, ktorý poskytuje zamestnancom stravu vo svojom stravovacom zariadení.
Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Predmetným ustanovením sa vymedzuje rozsah príspevku zamestnávateľa z jeho výdavkov/nákladov na stravovanie zamestnancov formou rozpätia v percentách zo základu. Príspevok zamestnávateľa môže predstavovať akúkoľvek sumu v rámci rozpätia, ktoré tvorí 55 % ceny jedného hlavného jedla a 55 % sumy stravného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín.
Zamestnanec má nárok na stravné v časovom pásme 5 hodín až 12 hodín trvania pracovnej cesty v sume 4,20 €. Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancovi na stravovanie minimálne vo výške 55 % ceny jedla, môže sa však rozhodnúť prispievať na stravovanie aj vo vyššej sume, najviac však do výšky 55 % sumy stravného, t. j. maximálne v sume 2,31 € (55 % zo sumy stravného 4,20 €).

Príklad č. 35
Cena jedla 2,60 € a príspevok zamestnávateľa
Ak cena jedla, ktoré zamestnávateľ podáva vo vlastnom stravovacom zariadení, predstavuje napr. sumu 2,60 €, zamestnávateľ musí zamestnancovi prispievať na stravovanie minimálne v sume 1,43 € (55 % z ceny jedla, t. j. 55 % 2,60 € = 1,43 €), pričom maximálna suma príspevku je 2,31 € (55 % zo sumy stravného 4,20 €); zamestnávateľ osobitne prispieva na stravovanie aj zo sociálneho fondu. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť o výške príspevku v rámci tohto rozpätia, čo v praxi znamená, že zamestnancovi môže prispievať na stravovanie v sume vyššej, ako je 55 % ceny jedla (t. j. viac ako 1,43 €) a zamestnanec nemusí prispievať na stravovanie sumou vo výške 45 % ceny jedla, ale nižšou sumou. Suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie zamestnancovi v rámci rozpätia 1,43 € až 2,31 €, je daňovým výdavkom zamestnávateľa.

Viac v nájdete v našej knihe.