X

ÚRYVKY Z KNÍH EDÍCIE „Čo má vedieť mzdová účtovníčka…“

VYDANIE 1/2016

1 Úryvok // Príjmy, ktoré sa neberú do úvahy
Zamestnancovi sa môže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov aj v prípade, ak mal v roku 2015 súčasne aj rôzne iné druhy zdaniteľných príjmov, ale len také, ktoré boli zdanené zrážkou podľa § 43 zákona č. 595/2003 Z. z.
Ide napríklad o úroky alebo iné výnosy z úsporných vkladov v banke (sporiteľni), peňažné výhry zo súťaží, ak nešlo o príjem od dane oslobodený, dávky z doplnkového dôchodkového sporenia, za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie atď. Na tieto príjmy sa v ročnom zúčtovaní preddavkov nebude prihliadať.
Všetko platí za predpokladu, že zamestnanec ešte ďalšie druhy zdaniteľných príjmov nemal, t.j. že nie je povinný podať daňové priznanie (napr. ak podniká alebo mal príležitostné príjmy vyššie ako 500 € atď.).

Príklad č. 9
Zamestnanec bol celý rok práceneschopný (poberal nemocenské dávky) alebo ide o zamestnankyňou, ktorá bola celý rok na materskej dovolenke. Mal/mala len jeden príjem – úroky z úsporných vkladov, ktoré boli zdanené bankou zrážkovou daňou (je vysporiadaná).
Tieto príjmy do úvahy neberieme, nemá žiadnu povinnosť.

Príklad č. 10
Zamestnanec mal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti ako spoločník „vlastnej“ s. r. o. a v určitom čase súčasne aj na základe pracovného pomeru od jedného zamestnávateľa a aj od druhého zamestnávateľa (napr. na dohodu o vykonaní práce). Iné druhy zdaniteľných príjmov nemal, okrem úspor v banke, úroky z ktorých sú daňovo vysporiadané. Aké možnosti môžu u neho po skončení roku 2015 prichádzať do úvahy:

a) Tento zamestnanec buď do 15. februára 2016 požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov posledného zamestnávateľa, u ktorého mal podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti, alebo podá daňové priznanie do konca marca 2016.
Do úvahy sa zoberú príjmy od všetkých zamestnávateľov.
Takto bude postupovať povinne v prípade, ak tieto príjmy zo závislej činnosti mal v úhrne vyššie ako 1 901,67 €.
Ak úhrn týchto príjmov (brutto) je v nižšej sume, tak nemá žiadnu povinnosť. Ak však nepožiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov a ani nepodá daňové priznanie, bude to pre neho nevýhodné, pretože by mal nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň.

b) Ak mal tento zamestnanec okrem uvedených príjmov zo závislej činnosti aj príležitostné príjmy vo výške 600 € (príležitostne dával do prenájmu susedom svoju kosačku), musí podať daňové priznanie, ak úhrn všetkých príjmov, vrátane príjmov zo závislej činnosti, je viac ako 1 901,67 €. Ide o to, že okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti mal aj iný druh zdaniteľného príjmu (podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z.).
Príležitostné príjmy sú od dane oslobodené v úhrnnej sume do 500 €.
Ak by v úhrne (príjmy zo závislej činnosti a príležitostné príjmy) boli do 1 901,67 €, tak aj v tomto prípade povinnosť nemá žiadnu. Má však možnosť podať daňové priznanie (za účelom vrátenia zrazených preddavkov na daň). Ročné zúčtovanie preddavkov na daň mu nebude možné vykonať, pretože mal aj iný druh zdaniteľného príjmu.

Ak zamestnanec podnikal
Ak zamestnanec v roku 2015 podnikal alebo vykonával inú samostatnú zárobkovú činnosť, tak bez ohľadu na výšku príjmov z tejto činnosti plynúcich, mu nie je možné ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2015 vykonať. Stačí, ak napr. robil občas prekladateľskú činnosť v zmysle autorského zákona alebo ako úradný znalec znaleckú činnosť podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch... alebo napísal knižku.
Daňové priznanie však bude povinný podať v prípade, ak jeho všetky zdaniteľné hrubé príjmy (zo závislej činnosti preddavkovo zdanené a aj z podnikania) boli vyššie ako 1 901,67 €. Inak ho môže podať dobrovoľne.
Do úvahy neberieme len tie príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré boli zdanené zrážkou dane (napr. príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie...).
Ak však v rámci podnikania daňovník vykáže daňovú stratu, musí podať daňové priznanie bez ohľadu na výšku celkových zdaniteľných brutto príjmov, t. j. i v prípade, ak všetky jeho zdaniteľné príjmy za rok 2015 boli nižšie ako 1 901,67 € (pozri § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.).
Ak bol aj zamestnaný, ročné zúčtovanie preddavkov mu nebude môcť byť vykonané. Bude musieť podať daňové priznanie
Ak však zamestnanec nemal v priebehu roku 2015 z podnikateľskej činnosti žiadne príjmy (ani úroky na podnikateľskom účte!), okrem tých, ktoré boli zdanené zrážkou dane, a ani výdavky z podnikania, hoci je napr. vlastníkom živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia alebo povolenia, t. j. v skutočnosti nevykonával v roku 2015 žiadnu podnikateľskú činnosť, ročné zúčtovanie preddavkov mu bude môcť byť vykonané. Predpokladáme, že živnostenský list alebo iné oprávnenie mal len formálne. Zákon „neviaže“ podanie daňového priznania na vlastníctvo takéhoto oprávnenia, ale na dosiahnutie príjmov (resp. vynaloženia výdavkov, ak sa uplatňuje strata).

Komu nie je možné ročné zúčtovanie preddavkov vykonať
Ročné zúčtovanie preddavkov za rok 2015 nemôže zamestnávateľ vykonať napríklad tomu zamestnancovi, ktorý:
je povinný podať za rok 2015 daňové priznanie,
– mal príjmy zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov v zahraničí alebo od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorý
– nemá v SR stálu prevádzkareň (netýka sa to cudzincov), nepožiada do 15. februára 2016 o jeho vykonanie na tlačive vydanom FR SR (www.financnasprava.sk),požiada síce o jeho vykonanie, ale nepredloží najneskôr do 15. februára 2016 potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti od všetkých ďalších zamestnávateľov (ktorých vyznačil v žiadosti); musí doniesť potvrdenia aj od zamestnávateľov, u ktorých
– pracoval napr. aj na niektorú z dohôd v zmysle Zákonníka práce alebo ako spoločník s. r. o., člen štatutárneho orgánu, ak mal príjem za prácu atď., mal okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné druhy zdaniteľných príjmov (napr. príležitostné príjmy vyššie ako 500 € alebo príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti), okrem tých, ktoré boli zdanené zrážkou dane,


Viac v nájdete v našej knihe.
portfolio14

Máte záujem o celú edíciu?Objednávka

2 Úryvok // II. Platenie poistného do fondov od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016
1. Vymeriavací základ a rozhodujúce obdobie zamestnanca
1.1 Minimálny vymeriavací základ zamestnanca
V prípade zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu (t. j. v pracovnom pomere alebo aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov – v prípade dohôd ide o hodinovú minimálnu mzdu) alebo v obdobnom pracovnom vzťahu s ustanoveným týždenným pracovným časom má úprava výšky minimálnej mzdy od 1. 1. 2016 bezprostredný vplyv na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, na zdravotné poistenie i príspevku na poistenie v nezamestnanosti od 1. 1. 2016, tj. na minimálny vymeriavací základ pre odvody do fondov za zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu odmeoovaných mesačne vo výške minimálnej mzdy, ktorá je určená v sume 405 € mesačne alebo najmenej z hodinovej minimálnej mzdy, ktorá je určená v sume 2,328 € za hodinu (najmä v prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru).
Najnižší vymeriavací základ zamestnanca v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (od 1. 1. 2010) nie je taxatívne vymedzený. Vychádzajúc však podporne zo Zákonníka práce (zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), v zmysle ktorého platí, že „zamestnávate3 je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu“ (§ 118 ods. 1 ZP) a „mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom“ (§ 119 ods. 1 ZP), t. j. pod3a zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády SR č. 279/2015 Z. z.), príjem zamestnanca za vykonanú prácu (t. j. vymeriavací základ zamestnanca zamestnaného na ustanovený týždenný pracovný čas, t. j. vo väčšine prípadov napr. 40 hod. týždenne) je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnanca odmeoovaného mesačnou mzdou, t. j. od 1. 1. 2016 do 31.12. 2016 je vo výške 405 € mesačne (zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády SR č. 279/2015 Z. z. – účinné od 1. 1. 2016).

Najnižší (minimálny) vymeriavací základ od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2016 je vo výške 405 € mesačne aj:
• pre zamestnanca, ktorý je poberate3om invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, a pre mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov, ako aj
• pre zamestnanca, ktorý je poberate3om invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, aj ak ide o zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ktorý je invalidný, a ak ide aj o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov.
Vymeriavací základ je mesačne najmenej suma príjmu zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas pod3a osobitného predpisu, t. j. pod3a § 49 Zákonníka práce (pozri tabu3ku č. 2).
Z uvedeného vyplýva, že v týchto prípadoch môže byť vymeriavací základ aj nižší ako 405 € mesačne, t. j. napr. iba 300 € mesačne v prípade pracovného pomeru na kratší pracovný čas (ale len v prípade pracovného miesta prvého stupoa náročnosti práce), napr. len na 20 hodín týždenne, ale ak by išlo o odmeoovanie v zmysle hodinovej minimálnej mzdy v prípade iba prvého stupoa náročnosti práce, minimálna hodinová mzda musí dosahovať výšku najmenej 2,328 € na hodinu, t. j. nemôže byť nižšia. Zároveo je potrebné zdôrazniť, že je potrebné rešpektovať aj stupeo náročnosti pracovného miesta (pozri tabu3ku č. 1 v časti I. v bode 1.7).

1.2 Maximálny vymeriavací základ zamestnanca
Najvyšší (maximálny) vymeriavací základ je určený na (celý) kalendárny rok – t. j. od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016.

Vymeriavací základ zamestnanca je v úhrne mesačne najviac:
a) na platenie poistného na nemocenské poistenie v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie (§ 138 ods. 6 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z.) – t. j. od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2016 v sume 4 290 € mesačne a
Výpočet: Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2014 je v sume 10 296 €.
1/12 všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2014:
10 296€: 12= 858 €
5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2014:
5x 858€=4 290 €

b) na platenie poistného na dôchodkové poistenie a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti (§ 138 ods. 6 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z.) – t. j. od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2016 v sume 4 290 € mesačne.
Výpočet: Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2014 je v sume 10 296 €.
1/12 všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2014:
10 296€: 12= 858 €
5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2014:
5x 858€=4 290 €
Vymeriavací základ sa zaokrúh3uje na najbližší eurocent nadol.

1.3 Rozhodujúce obdobie zamestnanca
Rozhodujúce obdobie v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a ods. 2 druhej vete zákona o sociálnom poistení...

Viac v nájdete v našej knihe.